Výroba mikročipov a investície do nich
V posledných rokoch sa okrem iného dostali do popredia v rámci technológií aj firmy, ktoré sa venujú výrobe čipov. Dáva to význam, keďže využitie čipov je všade okolo nás. A to či už v smartfónoch, automobiloch, počítačoch a pod. V tomto článku sa zameriam na proces výroby čipov, ale taktiež v ňom zhrniem potenciál investovania do firiem, ktoré sa výrobou mikročipov zaoberajú.
Proces výroby čipov je extrémne zložitý
Ak ste si mysleli, že výroba čipov je jednoduchá záležitosť, ste na omyle. Na výrobu čipov potrebujete čistý kremík a teda takmer stopercentný. Zaujímavosťou je dokonca tá, že kremík sa dá vyrobiť napríklad z piesku.
Okrem kremíku je pri výrobe mikročipov potrebná absolútna čistota. V továrňach, kde sa vyrába čipy, je potrebné, aby pracovníci pracovali v skafandroch. Ak by sa niekde objavila nejaká špina alebo prach, môže to narušiť celý výborný proces. Dáva to význam, pretože sa musí dbať na detaily.
Kremíkové suroviny sa následne tavia naliatím tekutého kremíka do veľkej vysokoteplotnej nádoby na kremeň. Ten je následne vyformovaný do tzv. monokryštálu a teda atómy sú usporiadané do pravidelnej mriežky. Vyzerá to ako oblátka, ktorá má aktuálne priemer približne 30 centimetrov a hrúbku menej ako 1 milimeter. Sú to takzvané „kremíkové ingoty.“
Potom sa kremíkové ingoty rozrezávajú na plátky a čím tenší plátok je, tým je možné vyrobiť z týchto plátkov viac čipov (pretože na každý čip sa použije menej materiálu). V tomto kroku je veľmi dôležité skontrolovať tieto „plátky,“ aby sa zistilo, či sú hladké a nie je na nich prípadná deformácia. Ak by tam bola iba minimálna deformácia, kvalita čipu by bola nízka. Máme tak základnú čipovú doštičku, na ktorej je potrebné spraviť niekoľko procesov. Medzi ne patrí litografia (pri ktorej sa na čipovej doštičke vytvárajú vzory čipov) a tiež iónovanie čipov, kde sa na čipovú doštičku pridávajú kladné a záporné ióny, keďže kremík sám o sebe požadované vodivé vlastnosti nemá. Ak by sa počas celého procesu niekde na čipoch zistili nedostatky, nevyhovujú časti čipov sa musia opäť pedantne skontrolovať. A tých kontrol je tu viacero. Celý proces môže mať aj tisíc krokov, pričom na všetky kroky týkajúce výroby mikročipov v článku priestor nemáme. Opísal som vám to celé iba stručne.
Keď sú čipy hotové, opäť sa skontroluje ich kvalita a keď je v poriadku, čipy sa zabalia a sú pripravené na použitie.
Reťazec výroby čipov a vstup konkurentov na trh
Podľa toho, čo som vám spomínal, nie je celý reťazec výroby čipov iba niekoľko krokový a nemôže sa na ňom podieľať iba jedna firma. Firiem sú tu stovky a každá má na starosti pri výrobe čipov nejakú oblasť. A všetky firmy sú pri výrobnom procese od seba závislé, pretože procesy pri výrobe mikročipov na seba nadväzujú. Problém jednej veľkej firmy môže spôsobiť problémy celému trhu s mikročipmi.
Najväčších hráčov na trhu možno prakticky rozdeliť do týchto skupín:
Nie sú tu samozrejme všetky firmy v tomto sektore, ale sú tu najväčší zastupitelia jednotlivých skupín. Ako prvou skupinou sú vlastníci patentov, kam patria napríklad firmy Synopsys alebo Arm Holdings. Firmy si vďaka nim vedia licencovať technológiu výroby čipov.
Ďalšou skupinou firiem sú tie, ktoré sa zameriavajú na predaj technológií určených na výrobu čipov. Firma vám predá potrebné zariadenia a samotná výroba je ponechaná na vás. Sú tu štyria hlavní americké hráči a to KLA Corp., ASML Holding, Lam Research a tiež Applied Materials. Tieto firmy už sú viac mediálne známe ako napríklad predošlá skupina firiem.
Dopĺňam, že súčasťou celého procesu sú tiež firmy, ktoré sa zameriavajú na ťažbu surovín potrebných na výrobu čipov (ako je napríklad kremík a ďalšie suroviny), ktoré tiež vstupujú do tohto celého reťazca). Akonáhle ako firma máte suroviny, licencie a prístroje na výrobu čipov, potrebujete doriešiť konkrétny dizajn týchto čipov. Tu sú na jednej strane firmy, ktorý si riešia dizajn čipov výlučne pre seba – Meta, Apple, Google, Amazon,... a firmy, ktoré riešia tento dizajn prioritne pre svojich zákazníkov. Medzi ne patria tie mená v oblasti čipov, ktoré sú celosvetovo najviac zvučné – NVIDIA, AMD, Qualcomm, Broadcom alebo Marvell. A samozrejme dáva význam, že skupina najväčších big tech firiem sa snaží o výrobu čipov po vlastnej osi, aby nebola príliš závislá od svojich dodávateľoch.
Následne vám nadizajnové čipy vyrobia firmy, ktoré patria do skupiny foundries. Sú to prakticky továrne, v ktorých musí kompletné vybavenie na výrobu čipov (to kupujú od spomínaných firiem KLA Corp., ASML Holding, Lam Research,...) a čipy vám vyrobia podľa návrhu, ktorý vám nadizajnovali firmy ako NVIDIA, AMD, Qualcomm,... Patrí sem najznámejší Taiwan Semiconductor Manufacturing, ale tiež GlobalFoundries, United Micro Electronics alebo Samsung.
Celý tento proces však máte možnosť kompletne obísť a prísť za firmami, ktoré patria do skupiny integrated device manufacturing. Tie vám posledné dva procesy vedia spraviť naraz a teda čipy nadizajnovať a zároveň vyrobiť. Patrí sem napríklad Texas Instruments, Analog Devices, Micron Technology alebo Intel Corp. Je to jedna z možností, ktorá vyzerá jednoduchšie, ale zároveň začína byť čoraz menej využívaná. Kvôli čomu to tak je? Pretože firmy majú na čipy špecifické požiadavky a viac im vyhovuje práve to, keď im jedna firma čipy nadizajnuje na mieru a druhá firma tieto čipy vyrobí. Práve preto sa všeobecne viac darilo posledným rok dizajnérom čipov ako firmám v skupine integrated device manufacturing.
A na záver su tú firmy, ktoré sa zaoberajú balením a testovaním čipov. Patria sem napríklad firmy ako Teradyne alebo AMKOR Technology.
Do ktorej skupiny firiem sa oplatí zainvestovať?
Myslím si, že každá skupina má v celom procese výroby mikročipov svoje miesto a je pomerne náročné odhadnúť, ktorej z týchto všetkých skupín sa bude dariť najbližšiu dekádu najviac. V rámci výroby čipov ako takej sú najviac medializované práve firmy NVIDIA, ASML Holding, KLA Corp., AMD alebo Taiwan Semiconductor Manufacturing. Ak sa pozrieme na ich aktuálne valuácie, sú naozaj vysoké a jednorazová investícia podľa môjho názoru nedáva aktuálne moc veľký význam. Naviac už začínam registrovať, že napríklad NVIDIA je už príliš medializovaná. Už aj bežní ľudia, ktorí sa investovaniu nevenujú, mi častokrát spomínajú, že teraz by bol podľa nich ideálny čas na zainvestovanie do NVIDIE. To je pre mňa signál predávať...
Zároveň verím tomu (aj na základe uvedených faktov), že na najbližšie desaťročie sú čipy strategickým sektorom, v ktorom sa oplatí mať zainvestované. A na základe uvedených faktov by sa im malo dariť. Prvou možnosťou je zostaviť si portfólio z konkrétnych firiem, ktorým veríte a postupne začať do nich investovať. Podľa môjho názoru je dosť pravdepodobné, že po takýchto nárastoch, ktoré tieto firmy zažili, môžu prísť aj prepady. Aké veľké, to nevieme nikto povedať. Význam teda dáva práve pravidelné investovanie.
Pokiaľ si netrúfate vybrať konkrétne firmy, tak mojím odporúčaním je pravidelná investícia do ETF fondu s názvom VanEck Semiconductor UCITS ETF, ktoré v sebe zahŕňa všetkých spomínaných významných hráčov na trhu s mikročipmi:
Len za posledný fenomenálny rok zhodnocuje investorom majetok o 73 % a ETF fond za posledných 12 mesiacov dosiahol lepšiu výkonnosť ako firmy ASML Holding, AMD alebo Taiwan Semiconductor Manufacturing. A tu opäť platí to, že pokiaľ nevyberiete dobre tých najlepších hráčov na trhu, priemer celého trhu môže dosiahnuť lepšiu ako ich výkonnosť. A pri prepadoch v tomto sektore to bude platiť tiež. Práve tento spôsob na investovanie do firiem, ktoré sa zaoberajú čipmi, využívam ja.
Ak vám investovanie do čipov dáva význam a chcete s ním pomôcť, som vám k dispozícii.