ECB a prvé zníženie sadzieb – čo môže priniesť do budúcna?
Pravdepodobne ste postrehli, že Európska centrálna banka minulý týždeň po viac ako ôsmich rokoch (kedy nastalo posledné zníženie sadzieb z 0,5 % na 0 %) prvýkrát znížila základnú úrokovú sadzbu. A zníženie nastalo o minimálny možný rozsah a to o 0,25 %. A teda základná úroková sadzba pre celú eurozónu klesla z pôvodných 4,5 na 4,25 percenta.
Niektorí z nás môžu považovať toto zníženie za minimálne (čo prakticky aj je), ale čo je dôležitejšie, je prípadný vznik nového trendu klesajúcich úrokových sadzieb. Poďme sa naň pozrieť bližšie.
Sme na tom lepšie ako USA
Asi prvýkrát v histórii sa stalo, že eurozóna zavelila nejaký trend skôr ako Amerika. Konkrétne trend znižovania sadzieb. Čo je za toto zníženie zodpovedné? Dôvod je rovnaký ako ten, ktorý bol zodpovedný za zvyšovanie sadzieb a je ním inflácia. Zatiaľ čo sa v eurozóne už niekoľko mesiacov pohybuje inflácia v rozpätí 2 – 3 percent, v USA je inflácia stále nad 3 percentami, pričom Amerika tiež cieli na 2-percentné pásmo:
Vývoj medziročnej inflácie v USA
Keď sa pozrieme na maximálne úrovne inflácie, ktoré nastali v roku 2022, tak práve tie boli zodpovedné za ten rast úrokových sadzieb, ktorý sme doteraz videli.
Hlavné riziko unáhleného zníženia sadzieb
Pri unáhlenom znižovaní úrokových sadzieb vzniká akurát to riziko, aby si ľudia opäť nezačali požičiavať vo veľkom, keďže pri klesajúcich úrokových sadzbách sa úvery stávajú dostupnejšie. Akonáhle sa rozbehnú úvery, tak je pravdepodobné, že sa rozbehne aj spotreba, čo môže mať za následok opätovné rozbehnutie sa inflácie. A ak nebude udržateľná, tak opäť sa budú musieť navyšovať úroky.
Kto však určuje finálny úrok pre nás, spotrebiteľov? Sú to práve banky. A ako sme to mohli zažiť už viackrát v minulosti, tak aj teraz bude podľa môjho názoru situácia veľmi podobná tej z rokov 2008 až 2022. Hlavná sadzba ECB bola takmer na nule už v roku 2014, ale úrokové sadzby v bankách na hypotékach boli stále pomerne vysoko (priemer na Slovensku bol okolo 3,5 %). A minimá sadzieb napríklad na hypotékach nastali až v rokoch 2021 a 2022, kedy sa dali vybaviť hypotéky aj s úrokom pod 1 percentom.
Táto situácia bude podľa môjho názoru reálna aj teraz a možno očakávať, že sadzby sa budú znižovať pomaly, postupne a dlhodobo, pričom úroky v bankách na to budú reagovať s oneskorením.
Vznik príležitostí
Akonáhle klesajú úrokové sadzby, pre investorov vzniká celá rada investičných príležitostí. Hlavným dôvodom sú spomínané dostupnejšie peniaze. V prvom rade to môže priniesť vietor do plachiet nehnuteľnostiam. To, ako sa darí nehnuteľnostiam, je priamo úmerné vývoju úrokových sadzieb, ale častokrát prípadný nárast nastane až po niekoľkých rokoch. Nehnuteľnosti jednoducho reagujú na niektoré zmeny na trhu dlhšie a môže nastať podobná situácia, ako bola v rokoch 2009 – 2014. Úrokové sadzby ECB začali klesať už v roku 2009, ale ceny nehnuteľností začali narastať až od roku 2014.
Klesajúce sadzby vždy nakopli dlhopisové trhy (keďže výška úroku priamo ovplyvňuje cenu dlhopisov), takže investičné príležitosti vidím aj tu. A tiež možno očakávať nárast akciových a tiež komoditných trhov a to najmä zlata a striebra.
Viac peňazí v obehu neznamená iba to, že ľudia budú viac míňať, ale taktiež aj viac investovať.
Inšpiráciou môže byť opäť Česko
Tak isto, ako keď začínala celá situácia s rastúcou infláciou a upozorňoval som na Česko, že úrokové sadzby u nás budú mať podobný trend ako tie v Česku, tak isto je teraz dosť pravdepodobné, že keď má inflácia v eurozóne podobné hodnoty ako inflácia v Česku, tak aj trend úrokových sadzieb by mal byť v prípade eurozóny podobný ako v prípade Česka. A v Česku už úroky klesli zo 7 percent na aktuálnych 5,25 % a myslím si, že tento klesajúci trend bude aj naďalej pokračovať. Takže ako sa bude vyvíjať celá situácia v Česku, tak isto by sa mala vyvíjať aj v prípade eurozóny, lebo ekonomické zákonitosti platia.
Vývoj základnej úrokovej sadzby v Česku
Záver
Zatiaľ vyzerá celá situácia dobre a vyzerá to na tzv. „hladké pristátie“ a teda vyriešenie celej situácie bez nejakej krízy alebo recesie.
Otázne je stále to, či nepríde nejaká čierna labuť. Čiernych labutí sme tu posledné roky mali viac než dosť. A myslím si, že budú iba pribúdať.
Tak isto je otázne, ako na tom bude pracovný trh. Inflácia počas posledných rokov spôsobila, že náklady na život výrazne vzrástli a teda zamestnanci od zamestnávateľov automaticky vyžadujú vyššie mzdy. Tí im môžu vyhovieť, ale časť zamestnancov môžu na druhej strane prepustiť. A otázkou je tiež umelá inteligencia, ktorá dokáže časom nahrádzať časť pracovnej sily. Uvidíme, že v akom rozsahu.
Tieto scenáre skôr vedú ku kríze alebo recesii, čo by znamenalo rýchle znižovanie úrokových sadzieb. Naopak, zvyšovať sadzby by bolo potrebné práve vtedy, ak by sa opäť rozrástla inflácia. Verím, že túto situáciu už centrálni bankári ukorigujú.