História prepadov a rastov na akciových trhoch
Akciové trhy mali z pohľadu histórie viacero prepadov. Všímam si, že mnohí investori sa boja viac možného príchodu prepadu ako potenciálu zhodnotiť svoj kapitál. A boja sa až natoľko, že nie sú schopní investovať. Ako však hovorí známy citát „Na to, aby sme mohli čo najspoľahlivejšie predikovať budúcnosť, potrebujeme poznať aj minulosť.“
Pri investovaní nám môže rozhodne veľmi pomôcť, keď poznáme, čo sa dialo v minulosti. Nehovorím, že akciový trh, ako sme ho poznali napríklad počas 1. alebo 2. svetovej vojny sa bude opakovať, ale z histórie si vieme zobrať jeden fakt a to ten, že z dlhodobého hľadiska je rastový. Pokiaľ sa pozeráme na nejaký významný index. Nech nastane akákoľvek situácia alebo sa zasekne na niekoľko rokov, ten rast príde. Chcete dôkaz? V tomto článku ho nájdete.
Faktory, ktoré určujú rast
Je viacero faktorov, ktoré zabezpečujú, aby akciový trh dlhodobo rástol. Prvým je rozhodne množstvo peňazí v obehu. Viac peňazí v obehu znamená pre firmy lepšie možnosti vyrábať a pre zákazníkov naopak lepšiu kúpyschopnosť. Logicky, keď máte kapitál napríklad 500 000 €, možnosti na zhodnotenie kapitálu sú lepšie ako keď máte kapitál iba napríklad 500 eur. To isté platí aj pri spoločnostiach, ale s inými, vyššími sumami.
Obr. č. 1: Vývoj peňažnej zásoby USA M2
Vidíme to na peňažnej zásobe v USA. Konkrétne na zásobe M2, ktorá zahŕňa okrem dostupných peňazí aj termínované vklady a vklady v bankách. Vidíme, výrazne vyrástla od marca 2020, kedy začali prvýkrát karantény.
Druhým faktorom je inflácia. Musím tu spomenúť infláciu dopytovú a nákladovú. A obe z nich sme si mali možnosť od marca 2020 zažiť. Tá, ktorá vznikla počas covidu, bola dopytová. Ľudia chceli nakupovať (mali dopyt), ale keď boli viaceré lockdowny, bol problém zohnať všetko to, čo zohnať chceli. Kamenné obchody fungovali v obmedzenom režime. Keďže bol dopyt masívny, predávajúci mohli navýšiť ceny. Preto ide o dopytovú infláciu.
Druhou infláciou je inflácia nákladová, kedy zdražovanie spôsobujú práve zvýšené náklady. Tú vidíme teraz. Do produktov a služieb sa pretavuje zvýšená cena ropy a ďalších komodít. Väčšina firiem má v dôsledku toho vyššie náklady. Vyššie náklady výrobcov = vyššie ceny pre kupujúcich.
No a tretím faktorom sú tlaky na inovácie zo strany zákazníkov. Ako príklad použime mobilné telefóny. Zoberme si, kde sme začínali v prvom desaťročí tohto tisícročia. Nestačila nám vtedy napríklad aj Nokia 3310? Ale stačila. Druhé desaťročie (začiatok) – nestačil nám na mobile farebný displej a zopár tlačítok? Tiež stačil. No a dnes? Požadujeme od mobilu nové a nové funkcionality. Je to jednoducho tak. Tým pádom musia spoločnosti pracovať na vývoji nových funkcionalít, čo zasa spôsobuje vyššie náklady. A tým pádom aj ceny.
Všetky faktory pôsobia na to, že tržby korporáciám rastú. A máme jednu jedinú záruku – ak tu všetky z nich budú, budú rásť aj ich akcie. Nie je to žiadna veda.
Aké krízy sme tu mali
Faktory, ktoré podporujú ekonomický rast, už máme za sebou. Pozrime sa teda na jednotlivé historické krízy a nárasty, ktoré po nich nastali. Uvádzam historický prehľad:
Obr. č. 2: Historické finančné krízy
Začnem 70tymi rokmi, ktoré boli rokmi zrušenia zlatého štandardu. Okolo roku 1975 bol pokles trhov na úrovni 48 %, teda takmer o polovicu. Situácia bola spôsobená Yom-Kippurskou vojnou a ropnými šokmi, kedy OPEC zámerne znižoval produkciu ropy a vyhlásil ropné embargo. To spôsobilo 4-násobný nárast cien tejto komodity. Drahá ropa brzdí akciový trh a ten preto klesal. Pokles trval 1,7 roka, ale po ňom nastal rast o 126 %. Pokiaľ by ste zainvestovali pred začiatkom tohto prepadu a následne nerobili nič, stále by ste boli v pluse. Pri dokupovaní by bol ten zisk oveľa zaujímavejší.
Pokles v roku 1981, ktorý bol o 27 %, nastal z dôvodu boja proti vysokej inflácii. Inflácia USA sa v tom čase pohybovala okolo úrovne 15 % (medziročne) a bolo potrebné proti nej nejako zakročiť. To aj vtedajší prezident Ronald Reagan spravil. Spôsob, aký si na to zvolil, bolo navyšovanie úrokových sadzieb až ku úrovni 20 %. Akciové trhy takáto hodnota základnej úrokovej sadzby vždy posunie smerom nadol, takže prepad bol očakávaný. Tých 27 % nebolo podľa môjho názoru v takejto situácii až takých horibilných vzhľadom na túto situáciu. Predstavte si, že by bola dnes základná úroková sadzba na úrovni 20 %. To je šialenstvo! Spôsobilo to automaticky aj vysokú nezamestnanosť, ktorá sa mohla pohybovať cez 10 %. Infláciu sa napokon Spojeným štátom podarilo znížiť.
Čo je dôležité, akcie sa dostali po tomto období do rastu + 229 %. Kto nečakal a nakupoval, dosiahol zaujímavé výnosy. A opäť – aj ten, kto mal nakúpené aj pred touto krízou, vyšiel z nej v kladných číslach.
V rámci staršej histórie tu máme aj prepad v roku 1987, ktorý bol označený ako čierny pondelok. Akcie stratili počas necelých 4 mesiacov približne 34 percent svojej hodnoty. Bol to jeden z najrýchlejších prepadov na akciovom trhu ako takom. Bol spôsobený najmä obavou zahraničných investorov o zadlžovanie. Tí mali k dispozícii na investovanie už aj počítačovú techniku a tak to bol prvý moment, kedy prepady kvôli obchodovaniu cez počítače prebiehali rýchlejšie. Kto sa nezľakol a investoval, najbližších 12 rokov ho čakal nárast v podobe 582 %! Prakticky najdlhší v histórii a opäť bol prepad prevýšený rastom.
Ďalšie 2 krízy a to dot-com bublinu a hypotekárnu krízu opisujem v priložených linkoch. Nepôjdem teda v tomto článku do hĺbky, prečo vznikli. Ale dávam opäť do povedomia, že po hypotekárnej kríze akcie rástli až 11 rokov približne o 401 percent.
Sumárne za celé toto obdobie od roku 1975 narástol americký akciový trh až 62-násobne! Teda z vložených 1 000 eur by ste mali v súčasnosti v hrubom spolu 62 000 eur! Aj keď odčítame infláciu, nebudeme na tom rozhodne zle.
Zopár riadkov ku číslam
Musíme si uvedomiť, že pokiaľ investujeme do akcií, nemôžeme mať viac ako 100-percentný prepad hodnoty nášho majetku. Maximálny prepad pri investovaní 1 : 1 môže byť o 100 %, pokiaľ by sme teda mali rizikovú firmu, kde by hrozila možnosť krachu. Ak máme ale index a na ňom nastane rast napr. o 229 percent, je to prakticky 3,29-násobok našej investície. Pokiaľ by nám z tejto úrovne padol celý trh o polovicu, stále sme v pluse 65 % nášho vkladu! Na toto mnohí ľudia zabúdajú. A tí, ktorí to vedia používať, to používajú vo svoj prospech. A aj týmto spôsobom si pri investovaní „kryjú chrbát.“
Záver
Uvedená história rôznych kríz/bublín nám ukázala, že nech je na trhu akákoľvek situácia, akciové trhy sa z nej spamätajú a investori, ktorí nebudú zbytočne špekulovať, skončia v pluse. Tak to platí aj dnes. Nebojte sa toho, že vám portfólio poklesne, ale skôr toho, že ani investovať nezačnete. Súčasná inflácia je dôvod, ktorý je presvedčivý
Aktuálna doba nám umožňuje investovať aj pravidelne. A to sumu od 50 eur mesačne. S nastavením kvalitných investícií vám tak viem pomôcť. Tak isto, ak už máte nejaké portfólio, viem vám skontrolovať, či je nastavené s dlhodobým rastovým potenciálom alebo či ide o špekulatívne portfólio, ktoré vás môže o vaše peniaze zbytočne obrať.
Neváhajte sa mi ozvať.