Vyhodnotenie investičného kvízu
Tento článok nebude ani tak článkom ako skôr vyhodnotením investičného kvízu, ktorý som si ešte pred časom pre vás pripravil. Tento kvíz ste mohli nájsť v mojom najnovšom ebooku Najlepšie investície na rok 2022, ale taktiež aj na maili, ak ste mojím klientom. Prípadne ho mohla nás verejnosť, ktorá ma sleduje na sociálnych sieťach.
Vyhlásil som ho ako formu súťaže. Súťaž mala jednoduché zadanie – „odpovedz na všetkých 10 otázok správne a ebook je bezplatne tvoj.“ Keďže ale najlepší súťažiaci odpovedal správne na 8 otázok z celkových desiatich, rozhodol som sa, že si tu postupne prejdeme správne odpovede. A to aj s vysvetlením. Poďme teda na to.
Najskôr si však ukážme, aké boli otázky v tomto investičnom kvíze:
1. Pojem rendita sa používa zásadne pri:
a) akciách
b) dlhopisoch
c) nehnuteľnostiach
d) ETFkách
e) kryptomenách.
2. Trhová cena akcie poklesne v dôsledku prepadu o 30 %. Ak ju za túto cenu nakúpime, návratom na pôvodnú hodnotu (pred prepadom) zarobíme:
a) 30 %
b) 33 %
c) 37 %
d) 40 %
e) 43 %.
3. Zvýšenie úrokových sadzieb v určitej krajine jej menu štandardne:
a) krátkodobo oslabí, dlhodobo posilní
b) krátkodobo posilní, dlhodobo oslabí
c) krátkodobo aj dlhodobo oslabí
d) krátkodobo aj dlhodobo posilní.
4. S dlžníkom sa dohodnete na požičaní peňazí prostredníctvom zero bondu. Ako takýto dlhopis bežne funguje?
a) na konci obdobia dostanete zaplatenú požičanú sumu peňazí (istinu) spolu so zhodnotením
b) istinu dostávate priebežne (napr. každý rok) a úroky až na konci obdobia
c) úroky dostávate priebežne, istinu až na konci obdobia
d) istina a aj úroky sú vám vracané priebežne, podobne ako to funguje pri pôžičke.
5. Inflácia bude počas prvého sledovaného roka na úrovni 5 %, ďalší rok 6 % a nasledujúci rok 7 %. Spolu sa cenová hladina zdvihla o:
a) 5 %
b) 6 %
c) 7 %
d) 18 %
e) 19 %.
6. Požičali ste si peniaze na kúpu nehnuteľnosti. Úrok pri pôžičke sa dohodol na 1 % ročne. Celkový výnos nehnuteľnosti bol 10 % ročne a inflácia v tomto období bola na úrovni 3 % ročne. Váš reálny výnos je približne:
a) 10 %
b) 9 %
c) 6 %
d) 3 %
e) 1 %.
7. Ak si polovicu nášho portfólia dáme na eurá a polovicu na USD, pričom sa chceme spoľahnúť na to, že ak jedna z týchto mien oslabí, tak druhá zasa posilní, táto operácia sa nazýva:
a) špekulácia
b) arbitráž
c) hedging
d) opcia
e) volatilita.
8. Kúpili ste akcie firmy, ktorá vypláca dividendu vo výške 3 %. Časom však cena vašej akcie poklesla o 20 %. Nový dividendový výnos pri akcii je približne:
a) 3 %
b) 2,4 %
c) 3,6 %
d) 3,8 %
e) 4,1 %.
9. Skratka NFT sa využíva pri:
a) akciách
b) dlhopisoch
c) nehnuteľnostiach
d) ETFkách
e) kryptomenách.
10. ETFká tvorili z vášho portfólia 25 %. V dôsledku priaznivého vývoja trhov z roka na rok dosiahli rast o 20 %. Ak iné aktíva ostanú v portfóliu nezmenené, nový podiel ETFiek na celom vašom majetku bude:
a) 28,5 %
b) 30 %
c) 31,5 %
d) 33 %
e) 45 %.
1. otázka týkajúca sa rendity nebola vôbec ťažká. Odpoveď som vám uznal podľa Google, ktorého prvé zdroje hovoria, že ide o výnos z cenného papiera alebo dlhopisu. Správne sú teda prvé 2 možnosti, ktoré som uznával ako odpoveď či už spoločne alebo samostatne.
Renditu si viete určiť v absolútnej hodnote. Ak máte napríklad dlhopis, ktorý ste kúpili za 1 000 eur a výnos z neho, ktorý dostávate, je 50 € ročne, tak rendita je tých 50 €. Ak ju chcete očistiť o daň z výnosu, tak v prípade fyzickej osoby odpočítate 19 % a dostanete sa na čistú renditu 40,5 eura. Dá sa určiť aj percentuálne a teda 50/1000 = 5 % ročne, ktoré predstavujú váš úrok z dlhopisu.
2. otázka je výpočtová. Otázka smerovala na nákup akcie za poklesnutú sumu. Zoberme si, že máme napríklad akciu firmy, ktorá pôvodne stála 100 eur. Práve preto používam stovku, lebo sa z nej dobre počítajú percentá, ale toto číslo môže byť kľudne aj úplne iné. Akcia sa prepadla o 30 % a teda aktuálne stojí 70 eur. Ak ju nakúpime za túto cenu a chceme počítať percentuálny výnos, tak už máme nový základ, ktorý predstavuje práve tých 70 €. No a pýtame sa, aký percentuálny zisk spravíme, ak sa zo 70 dostaneme naspäť na pôvodných 100 €. 30 % to už rozhodne nebude!
Dá sa to počítať aj trojčlenkou, ak si zoberieme, že 1 % zo 70 je 0,7 a 100/0,7 je 142,86 % (teda +42,86 %), ale tiež jednoduchým výpočtom 100/70 x 100 – 100 = 42,86 %, teda zaokrúhlene zarobíme 43 %. Vidíte, že prepady na akýchkoľvek trhoch môžu byť pre vás príležitosťou, lebo ak sa z nižšej ceny dostanete na tú pôvodnú, máte možnosť zarobiť celkovo viac. Či už percentuálne alebo finančne.
3. otázka sa týka skôr poučky, ktorá ale väčšinou v praxi platí. Pokiaľ nejaká krajina zvýši úrokové sadzby, znamená to, že sporitelia v mene tejto krajiny dostávajú za jej uloženie vyšší výnos. Po mene je väčší dopyt a tak mena minimálne krátkodobo posilní. Z dlhodobého hľadiska však oslabí, pretože sa predpokladá, že kde sú vysoké úrokové sadzby, tam je vysoká inflácia (a teda znehodnotenie meny). Práve preto je správnou odpoveďou možnosť b).
Poďme si to ukázať aj v praxi. Krásnym dôkazom tohto je susedné Česko, kde prikladám graf EUR/CZK, teda eura voči českej koruny, kde sme za posledných 10 rokov videli väčšinu času rast grafu a teda posilňovanie koruny:
Česká národná banka však približne od apríla 2020 začala zdvíhať úrokové sadzby, ktoré začali českú korunu posilňovať. Tu je zasa graf vývoja základnej úrokovej sadzby ČR:
Oba grafy sú za obdobie 10 rokov a vidíme na nich silnú koreláciu. Rast úrokových sadzieb ČR = pokles EUR/CZK a naopak, zníženie úrokových sadzieb ČR = rast EUR/CZK.
4. otázka sa opäť týka dlhopisov a to tzv. zero bondov. Dá sa opäť pomerne rýchlo vygoogliť a ak od niekoho kúpite zero bond, dostanete istinu a tiež výnos až na konci obdobia.
Zoberme si zero bond, ktorý znie napr. na 5 000 eur a je splatný na 5 rokov s úrokovou sadzbou 5 % ročne. Kúpením dlhopisu dáte dlžníkovi teraz taký kapitál, aby ste po 5 rokoch dostali spolu 5 tisíc eur a zarobili spolu 5 x 5 % = 25 % (zložené úročenie tu nie je).
Teda dnes mu požičiate 4 000 € a po 5 rokoch dostanete od neho vrátených 5 000 €. Ročný úrok je 5 percent z investovaných 4 tisíc, čo predstavuje 200 eur ročne. Ak to vynásobíme piatimi rokmi, tak výnos je 1 000 eur a spolu s požičanými 4 tisícmi nám dlžník vráti spolu 5 000 €. Teda správna odpoveď je a).
5. otázka je zameraná na výpočet inflácie. Treba pamätať na to, že nemožno tie čísla inflácie spočítať, ale musíme ich násobiť. Opäť začnime s nejakým výrobkom alebo službou, ktoré stoja aktuálne 100 eur. Po roku sa cena zvýši o 5 %, teda na sumu 105 eur. Potom o 6 %, teda 105 x 1,06 = 111,3 €. Vždy sa zdražuje z novej ceny a nie z tej pôvodnej! A potom až o 7 % z poslednej ceny a teda 111,3 x 1,07 = 119,09 €. Teda tento výrobok alebo služba nerastie cenovo o 18 %, ale až o 19 % (celkový nárast zo 100 € na 119 € je 19-percentný).
Pamätajte – zdražovanie funguje podobným tempom ako zložené úročenie.
6. otázka sa týkala reálneho výnosu. Ak ste dosiahli percentuálny výnos vašej nehnuteľnosti na úrovni 10 %. Kúpili ste nehnuteľnosť napr. za 200 000 eur a ročný výnos ste mali 20 000 eur, tak (teoreticky) tých 10 percent je hrubý výnos. Reálny výnos dostaneme tak, že od celkového výnosu odstránime infláciu, ktorá bola posledný rok na úrovni 3 percent a tiež úrok za náš dlh, ktorý predstavuje 1 percento.
Pozor! Celkový výnos znižujeme formou delenia a môžeme použiť desatinné čísla. Ja to počítam ako 1,10/1,03/1,01 = 1,0574, čo je v percentuálnom vyjadrení 5,74 % a teda 6 percent po zaokrúhlení.
7. otázka má ako odpoveď hedging. Je to nástroj, ktorý slúži na ochranu pred negatívnym trendom nejakého nástroja. Môže byť menový (ako som uviedol v tomto príklade) alebo úrokový, komoditný a pod. Napr. ak máte hypotéku a obávate sa, že po skončení fixácie sa vám zvýši úroková sadzba, môžete použiť hedging. Dajte si otázku: čo bude narastať, ak budú rásť aj úrokové sadzby? Marže bánk! A tým aj ich akcie. Takže na jednej strane hypotéku platíte, na druhej strane môžete investovať napr. cez ETFko do bankového sektora. Rast sadzieb = rast splátky hypotéky = rast hodnoty vašej investície v ETF. Platíte viac, ale aj viac ste zarobili.
Zníženie sadzieb = zníženie splátky hypotéky = zníženie hodnoty vašej investície v ETF. Tento nástroj vám tak môže ochrániť/zarobiť nejaké peniaze.
8. otázka sa tiež týka percent. Poďme na to. Opäť si dajme nejakú akciu firmy, ktorá stojí napr. 100 eur. Dividendový výnos, ako som prezradil, je na úrovni 3 %. Sú to teda 3 eurá (napr. ročne). Firma nemala práve dobré obdobie a preto jej cena klesla o 20 %, teda na 80 eur za kus akcie. Ako zistíme nový percentuálny dividendový výnos? Pomerom.
Spoločnosť vyplácala dividendu vo výške 3 eurá, ktorú bude pravdepodobne vyplácať aj naďalej. Aktuálne vás však akcia firmy nestojí 100 eur, ale vyklesaných 80 eur. Výnos musí byť vyšší. 3/80 x 100 = 3,75 % (3,8 % zaokrúhlene). Výnos je vyšší ako pôvodné 3 percentá, čo dáva zmysel, lebo je lepšie zarobiť na každých investovaných 80 € 3 eurá ako na každých investovaných 100 € tie 3 eurá.
9. otázka smerovala na NFT, ktoré sa používa pri kryptomenách. Predstavuje non-fungible token alebo nezameniteľný zápis. Väčšinou sa týka tých nakreslených obrázkov, ktoré sa vytvoria v počte 1 kusu a plné práva k nemu má iba investor. Je to u neho digitálne zapísané. Ide väčšinou o záležitosť ponuky, dopytu, prípadne marketingu a za niektoré z nich boli kupci ochotní zaplatiť milióny:
10. otázka bola opäť výpočtová. Poďme na to. Majme hodnotu 10 000 € nášho celého portfólia. ETF v ňom tvoria 25 %, teda 2 500 € a ďalšie aktíva 75 % a teda 7 500 €. Spolu je to spomínaných 10 000 €. Pokiaľ ETFká vzrastú o 20 % z aktuálneho podielu, tak ich nová hodnota bude 2 500 x 1,2 = 3 000 eur.
Takže ETFká majú zrazu podiel 3 000 eur a celkové portfólio má podiel 10 500 € (3 000 + 7 500). Ich podiel na celku je teda 3 000/10 500 = 28,5 %, teda možnosť a).
Na záver chcem povedať, že na uvedených otázkach som vám chcel rozšíriť prehľad, ale tiež zvýrazniť, že používať čísla pri investovaní alebo v bežnom živote pri uvedených témach (ako je inflácia) je dôležité. A tiež mať na pamäti, že pokiaľ nevyužívate zložené úročenie, niekto ho rýchlo použije proti vám. Vždy je možnosť zmeniť to a ja vám rád pomôžem.