Čo je to úroková sadzba a podľa čoho sa nastavuje?
Asi si všímame, že niektoré centrálne banky v zahraniční zdvihli úrokové sadzby. Niektoré, ako napríklad Česká národná banka, dosť prudko. U nás, v eurozóne, teda v krajinách platiacich eurom, zatiaľ radikálne zvýšenie sadzieb nepociťujeme. Prečo je to tak, ako to je? Vysvetlíme si v tomto článku.
Základy úrokových sadzieb
Úroková sadzba vyjadruje cenu peňazí, na ktorú máme nárok, ak peniaze niekomu požičiame. Veriteľ sa vystavuje riziku, že ak niekomu požičia v súčasnosti peniaze, v budúcnosti poklesne ich reálna hodnota, práve z dôvodu inflácie. Preto vznikli úroky ako také. Sadzby môžu byť vyjadrené za určité obdobie. Najčastejšie je používaná ročná úroková sazdba alebo p. a. (per annum). S tou sa stretávame asi najčastejšie a to najmä v banke. Sú aj iné periódy a to polročná sadzba p. s. (per semestre), kvartálna sadzba p. q. (per quartale), mesačná úroková sazdba p. m. (per mensem) a denná úroková sadzba p. d. (per diem).
Veľký pozor na čísla! Sadzba 12 % p. a. nie je to isté ako sadzba 6 % p. s. alebo ako 3 % p. q., prípadne 1 % p. m. Závisí, v akej frekvencii túto sadzbu používame. Teda ak máme sadzby:
- 12 % p. a., ako dlžníci zaplatíme reálne 12 % ročne
- 6 % p. s., ako dlžníci zaplatíme reálne 12,36 % ročne
- 3 % p. q., ako dlžníci zaplatíme reálne 12,55 % ročne
- 1 % p. m., ako dlžníci zaplatíme reálne 12,68 % ročne.
Kvôli čomu je to tak? Kvôli zloženému úročeniu. Veriteľ má výhodu, že inkasuje úroky z úrokov. Teda ak si dohodne ročnú sadzbu, úroky z úrokov nedostáva. Na druhej strane ich dostáva z polroka na polrok, z kvartálu na kvartál, z mesiaca na mesiac a pod. Za rok to neurobí veľké rozdiely, ale pri dlhodobých pôžičkách sa nám toto percento zvyšuje. (Nielen) tento efekt zloženého úročenia je krásne vidieť pri rozdiele, ktorý vidíte pri zobratí dlhu z banky a to medzi úrokovou sadzbou a ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN). Tá zohľadňuje okrem nákladov spojených s daným úverom aj reálnu ročnú sadzbu. Teda tých 12 % ročne pri úrokovej sadzbe už nebude 12 % ročne podľa prepočtov, ktoré som vám tu aj uviedol.
Typy sadzieb
Poďme teraz ku základným bankovým sadzbám. Sú prakticky 3 druhy úrokových sadzieb, ktoré banky využívajú buď medzi sebou alebo voči dlžníkom. Sú to hlavná refinančná úroková sadzba, krátkodobá refinančná úroková sadzba a krátkodobá sterilizačná úroková sadzba.
Hlavná refinančná sadzba predstavuje sadzbu, za ktorú si požičiavajú peniaze komerčné banky od centrálnej banky. Je to tá sadzba, od ktorej sa odvíja celková monetárna politika. Je ňou napríklad úroková sadzba Česka, ktorú som tu uviedol na začiatku tohto článku. Pre banky predstavuje náklad, ktorý musí byť započítaný do celkovej úrokovej sadzby.
Krátkodobá refinančná úroková sadzba je sadzba, za ktorú požičiava centrálna banka komerčným bankám peniaze cez noc. Je vyjadrená ako horná hranica toho, čo môže centrálna banka inkasovať za to, že požičia na 2 dni peniaze komerčným bankám. Tento nástroj sa používa najmä vtedy, ak komerčné banky potrebujú likviditu, resp. požičať.
Krátkodobá sterilizačná úroková sadzba je náprotivok krátkodobej refinančnej sadzby. Vyjadruje spodnú hranicu toho, za akú úrokovú sadzbu môžu komerčné banky vložiť peniaze do centrálnej banky. Opäť sa bavíme o intervale cez noc. Väčšinou sa používa, pokiaľ chce centrálna banka „vysať“ prebytočnú likviditu z trhu.
Krátkodobé úrokové sadzby, ktoré sú využívané na požičiavanie peňazí medzi bankami, sú viaceré. Medzi tie najznámejšie patria EURIBOR (euro interbank offer rate) a EONIA (euro overnight index average). EURIBOR je sadzba, ktorú používa väčšina európskych bánk a môžeme povedať, že je ich priemerom. Na základe nej následne vypočítajú priemernú úrokovú sadzbu. Naopak, sadzba EONIA sa využíva podobne, avšak na jednodňové operácie. EURIBOR napríklad jednodňovú sadzbu nezverejňuje.
Zloženie úrokovej sadzby pri požičaní peňazí
Čo všetko tvorí výslednú úrokovú sadzbu, ktorú vidíme v ponuke od banky? Tu je celkové zloženie:
Reálna úroková sadzba zahŕňa na jednej strane náklady, ktoré musela osoba vynaložiť za kapitál, ktorý získala, ale tiež jej maržu. Používame hlavnú refinančnú sadzbu a pokiaľ je napríklad na úrovni 0,1 % p. a. a banka si za ňu požičia, musí ju zahrnúť do nákladov. Ak očakáva hrubý zisk na úrovni 0,5 % p. a., priebežná sadzba voči dlžníkovi je tak na úrovni 0,6 % p. a. (keď spočítame obe predošlé sadzby).
Tým však nemôže banka ešte skončiť. Musí pripočítať rizikovú prémiu. Tá väčšinou zahŕňa riziká ako sú riziká marketingové, manažérske alebo produkčné. Patria sem napríklad slabšie predaje ako boli tie plánované alebo ak manažéri nespravia svoju prácu kvalitne. Uveďme si, že bude napr. 0,2 % p. a. Priebežne sme teda kumulovane na úrovni 0,8 % p. a.
No a posledná zložka, finančné riziko, predstavuje to, čo poznáme pod pojmom bonita. Teda pravdepodobnosť, že dlžník reálne dokáže splatiť dlh spolu s dohodnutými úrokmi. Rozhodujú tu faktory ako príjem dlžníka, historická disciplína, výška úveru v pomere ku aktívam a pod. Opäť dajme prirážku za finančné riziko vo výške 0,2 %. Teda týmto spôsobom sa dokážeme dostávame na 1-percentnú úrokovú sadzbu pre dlžníka.
Faktory vplývajúce na základnú úrokovú sadzbu
Faktory, ktoré ovplyvňujú základnú úrokovú sadzbu, sú viaceré. Medzi ne môžeme zaradiť:
1. Dopyt po peniazoch;
2. Ponuka peňazí;
3. Vládne pôžičky;
4. Inflácia;
5. Globálna úrokové sadzby;
6. Centrálna banka.
Nebudem tu opisovať všetky faktory, ale vyberiem tie dôležité týkajúce sa nás na Slovensku. Určite je to ponuka a dopyt po peniazoch, inflácia a globálne úrokové sadzby.
Ponuka a dopyt po peniazoch hovoria o tom, či je v určitej ekonomike prebytok peňazí alebo práve naopak, ich nedostatok. Prebytok hovorí o tom, že v ekonomike sú peniaze, ktoré sú nepoužité. Táto situácia vzniká napríklad pri kvantitatívnom uvoľňovaní, vďaka ktorému sme a rýchlejšie dostali z pandemického prepadu. Tým, že je v ekonomike extrémne veľké množstvo peňazí, musíme ich „rozdeliť“ na existujúce tovary a služby, ktoré by tým pádom automaticky mali zdražieť. Dostávame sa ku inflácii.
No a globálne úrokové sadzby hovoria o celkovom svetovom trende úrokových sadzieb.
Poďme do praxe
Aktuálne sme v období kvantitatívneho uvoľňovania, máme aj prudký nárast inflácie. A v globáli vnímam trend rastu úrokových sadzieb ako takých. Na základe toho si myslím, že je len otázkou času, kedy bude hlavná úroková sadzba narastať. Nie to, či bude narastať. Je to teda podľa môjho názoru iba otázkou času.
Pokiaľ máte akékoľvek dlhy, odporúčam vám vykalkulovať si rôzne scenáre zvýšenia sadzieb, ktoré môžu nastať. A ako by ste sa proti nim bránili, ak by sadzby vzrástli napríklad o 2 percentá. Môj návrh obrany je napríklad cez investovanie. Ako sa do toho pustiť si môžeme prejsť spoločne.