Ako určiť bonitu dlžníka pri dlhopisoch
Tento článok som sa rozhodol napísať ako pokračovanie toho predošlého. Keď sa mi už podarilo „nakusnúť“ tému dlhopisov, tak tí, ktorí zvažujete o investícií do nich, si určite prečítajte tento článok.
Dlhopisy vs. akcie
Mnoho ľudí si pri investovaní v princípe neuvedomí rozdiel medzi akciami a dlhopismi. Najlepšie ho vystihuje práve tento obrázok a preto som sa rozhodol, že ho sem zahrniem. Dlhopis predstavuje formu investície, kedy firme požičiate Vaše peniaze a dohodnete sa, že táto firma vám tieto peniaze vráti po určitom čase a s konkrétnym úrokom. Naopak akcia hovorí o tom, že do firmy investujete priamo a tak sa stávate jej spolumajiteľom.
Prvou oblasťou, ktorú chcem prebrať, je tá štandardná pri investovaní a je výnos a riziko. Dlhopis je menej výnosný, ale za to aj menej rizikový. Pokiaľ chceme napríklad investovať na 3 roky a nemôžeme si dovoliť čakať dlhšie (v prípade nepriaznivého vývoja akcií danej firmy), tak rozhodne je to dobrá voľba. Akcia je zasa viac výnosná, ale tým pádom aj viac riziková. Už len keď sa nad tým logicky zamyslíme, tak marža firmy musí byť vyššia ako úrok, ktorý firma vyplatí za svoje dlhy. Ak je niekomu ochotná zaplatiť za požičané peniaze napr. 6-percentný ročný úrok, tak rast firmy môže byť napríklad na úrovni 12 %. A ten sa následne premietne do ceny akcií. A akcia môže z hľadiska menšieho počtu rokov vyklesať na cene. Dlhopis nie.
Opačná situácia ale nastáva v prípade defaultu dlžníka. Ak by sa ten dostal do problémov a bol by vyhlásený napríklad krach alebo konkurz, z praxe sa skôr dostanete ku kapitálu, ktorý ste mali zainvestovaný v akciách firmy ako ku dlhom, ktoré vám má vyplatiť na základe zapožičaných prostriedkov cez dlhopisy. O celú vašu investíciu tak neprídete a akcia by mala mať v prípade postupného krachu vždy nejakú zostatkovú hodnotu. Pochopiteľne, oveľa menšiu v porovnaní s investovanou sumou.
Členenie dlhopisov
Dlhopisy možno členiť podľa viacerých hľadísk, ale ja tu dám tie 2 základné. Na jednej strane je to podľa splatnosti na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. Kde krátkodobé sú dlhopisy so splatnosťou do 5 rokov, strednodobé od 5 do 10 rokov a dlhodobé nad 10 rokov. Tak isto ich možno členiť podľa emitenta na štátne, komunálne, zamestnanecké, podnikové a bankové dlhopisy.
Nás budú zaujímať práve krátkodobé dlhopisy, pretože investovať do nich nad 5 rokov môže vyvolať diskusiu, či nie je oveľa lepšie investovať radšej iným smerom, napríklad na akciový trh. No a štátne a komunálne dlhopisy spravidla nemajú vysoký výnos, zamestnanecké môžu mať individuálne podmienky a tak sa zameriame na podnikové a bankové dlhopisy. Špeciálnym typom dlhopisov sú tzv. zero bondy, ktoré nevyplácajú kupón, ale vyplatia na konci splatnosti naraz hodnotu uvedenú na dlhopise. Tá by mala zohľadňovať časovú hodnotu peňazí.
Určenie bonity dlžníka
Dlžníka na dlhopise možno posudzovať podľa niekoľkých základných hľadísk:
1. Aké má na trhu meno;
2. Podľa histórie vyplácania jeho dlhov;
3. Podľa krátkodobého a dlhodobého dlhu.
To, aké má firma na trhu meno, častokrát znamená veľa. Ak mali investori alebo obchodní partneri s ňou doteraz výborné skúsenosti, investícia môže byť oveľa bezpečnejšia. Pre mňa osobne je táto analýza najdôležitejšia. Teda považujem za veľmi potrebné poznať konkrétneho dlžníka a jeho férový prístup ku veciam. Tiež históriu existencie firmy (či existuje krátko na trhu alebo už dlhší čas), či je firma malá alebo veľká. I keď je pravda, že práve nové spoločnosti potrebujú svoj rozbeh na trhu financovať často touto formou.
Podľa histórie vyplácania dlhov. Tu určíme, či historicky vyplácanie dlhov išlo podľa plánov. Niekedy pri hľadaní pomôže aj samotný Google alebo záväzky a nedoplatky firmy na Finstate. Ak si firma nedokáže plniť základné záväzky, pri investícii do nej treba, aby sme boli ostražití.
Podľa krátkodobého a dlhodobého dlhu. Dlhy sú v dnešnej dobe populárnym nástrojom financovania podnikov. Nie je to samozrejme nič zlé mať dlh. Ale pokiaľ z výkazov zbadáme, že firma sa zadlžuje napríklad na to, aby v prípade akciovej spoločnosti mohla vyplatiť dividendy (ako to niekedy býva), nie je to zrovna najlepším ukazovateľom.
Čo robiť, ak vidíme, že dlh firmy rastie? Či už krátkodobý alebo dlhodobý? Pre mňa je podstatný práve dlhodobý dlh, lebo len tak rýchlo sa ho firma nezbaví. Ukazovateľom nie je ani samotný dlh, ale to, či firme rastú rýchlejšie tržby alebo dlhy. A pomer dlhu ku kapitalizácii. Ak by firma bez požičaných peňazí bola tzv. zombie, jej dlhopisy považujem za extrémne rizikové.
Parametre zombie firmy sú nasledujúce:
Ešte doplním, ako by som postupoval pri globálnych firmách. Hneď ako prvé ma napadlo IBM. Myslím si, že firmu tu predstavovať nemusím. Podľa mena je to firma, ktorá tu už má nejakú históriu. Tu sú výnosy na jej dlhopisoch podľa splatnosti:
Na 4 roky a spomínané krátkodobé hľadisko predstavuje ročný kupón 1,36 %.
Z histórie mi nie je známe, že by mali nejaké problémy so splácaním. Ďalej nasleduje riešenie dlhodobého dlhu v porovnaní ku tržbám a kapitalizácii firmy. Dlhodobý dlh je na úrovni takmer 49 mld. USD a firma má cash na úrovni 7 mld. USD. Teda čistý dlh je niekde na úrovni 42 mld. USD. Oproti trhovej kapitalizácii v hodnote 130 mld. USD je to okolo 32 %, čo nie je ani najviac a ani najmenej. Treba ale sledovať, čo bude s týmto dlhom firma robiť. Mne ako investorovi by tento neprekážal.
Ďalej vidíme, že dlhy narastajú tempom 10,7 % ročne, pričom tržby klesajú tempom 2,4 % ročne za posledné 3 roky. Toto je presne zachytené aj na vývoji akcií firmy, ktoré práve kvôli tomuto klesajú. Tento faktor rozhodne nerobí investíciu do IBM ako zaujímavú.
Sumárne by teda prevážilo u mňa to, či beriem túto firmu ako kvalitnú značku. Ak hej, vyhral by u mňa parameter, že firma je známa, oproti tým klesajúcim tržbám. Ak by som zvažoval túto investíciu iba podľa čísel, ktorá by mi aspoň sčasti navýšila hodnotu kapitálu, dlhopisy IBM splatné v roku 2025 by som si nezvolil. Lebo výnos sa nachádza pod aktuálnou úrovňou inflácie.
Existuje mnoho ďalších, efektívnejších možnostiach investovania a dozviete sa o nich tu.