Americké prezidentské voľby a ich možný dopad na akciové trhy. Máme sa obávať?
Ameriku čakajú podobne ako u nás tento rok voľby. Poďme sa teda pozrieť na to, ako to vyzerá. Tromi horúcimi kandidátmi boli v aktuálnej situácii Donald Trump, Joe Biden a Bernie Sanders. Ostali už len dvaja, keďže Bernie Sanders odstúpil.
Donalda Trumpa, súčasného prezidenta a podnikateľa v oblasti nehnuteľností vám asi predstavovať nemusím. Aktuálne má 73 rokov, od roku 2016 je 45. prezidentom USA, kde dokázal v prezidentských voľbách poraziť Hillary Clintonovú. Kandidoval a kandiduje za stranu republikánov. Hlavnou myšlienkou, ktorú prezentoval v roku 2016, bolo „opäť spraviť Ameriku skvelou,“ čo bolo heslo Ronalda Reagana.
Joe Biden je americkým senátorom a viceprezidentom Ameriky. Vo voľbách kandidoval až dvakrát. Prvýkrát v roku 1988 a následne až s 20-ročnou prestávkou v roku 2008, kde bol väčším favoritom na prezidenta Barack Obama. Tomu pomáhal napríklad s návrhom rozpočtu aso zdravotnou refermou. Po 10-ročnej pauze sa tak do kandidovania vracia znovu ako 77-ročný.
Senátor štátu Vermont, Bernie Sanders, bol tretím kandidátom na post prezidenta najväčšej krajiny sveta. Má 78 rokov a v roku 2016 kandidoval tak isto ako v súčasnosti, za stranu demokratov. Neuspel však proti Hillary Clintonovej, ktorej následne ušlo prvenstvo s Donaldom Trumpom.
Americký systém volieb
Ten funguje sčasti podobne ako u nás, ale taktiež s viacerými odlišnosťami. Kandidáti môžu kandidovať buď za demokratov alebo republikánov. Obe skupiny by mali mať na celú situáciu Spojených štátov amerických opačné pohľady.
Ako prvé sa uskutočňujú primárky. Štandardne začínajú v štáte New Hempshire, ako to už býva zvykom. Plánovaný koniec pripadá na štáty Kentucky a New York. Rozpis prikladám v najbližšom obrázku.
Každá strana má vymedzený svoj počet delegátov, pričom demokrati ich majú spravidla viac. V tom sa uplatňuje aj odlišný prístup sčítavania delegátov. Zatiaľ čo pri demokratoch si kandidáti rozdeľujú hlasy proporčne (teda podielovo), pri republikánoch víťaz berie všetky hlasy v celom štáte.
Obr. č. 1: Plán volieb v USA na rok 2020
Poďme rovno do praxe a ukážme si, ako vyzerajú aktuálne čísla v primárkach…
Obr. č. 2: Nominácie delegátov za republikánov
Zdroj: Google
Priepastné rozdiely v počte získaných delegátov vznikajú práve spomínanému inkasu všetky delegátov v danom štáte. A v strane republikánov nomináciu jasne získava súčasný prezident USA, D. Trump. Pozornosť sa smeruje teda do demokratických primárok. Stačilo mu získať spolu hlasy 1 276 delegátov, ktorých už má.
Obr. č. 3: Nominácie delegátov za demokratov
Pri demokratoch je aktuálny súboj Joea Bidena a B. Sandersa, pričom ten, ktorý z nich získa ako prvý 1991 hlasov, má zaručený postup do hlavných volieb. Joe Biden je k tomuto titulu oveľa bližšie. Už v praxi najbližšie, keďže B. Sanders odstúpil.
Nasledujú hlavné voľby, kde je uplatňovaný systém, ktorý využívajú v primárkach republikáni. Kandidát, ktorý získa viac hlasov v danom štáte, ho získava pre seba celý. Spolu majú všetky štáty USA 538 hlasov. Ten kandidát, ktorý získa väčšinu štátov, teda spolu 270 hlasov, sa stáva prezidentom USA.
Obr. č. 4: Počty hlasov jednotlivých štátov USA vo voľbách
Napadá vás možno zaujímavosť, ktorá sa môže stať a aj sa stala. Tento systém priniesol v roku 2016 Hillary Clinton porážku. Napriek tomu, že získala celkovo viac hlasov ako súčasný prezident, voľby prehrala na vyhrané hlasy v štátoch. Prezidentom sa tak stal Donald Trump.
Len zo zaujímavosti, do volieb môžu byť doplnení aj nezávislí kandidáti, ako môžeme vidieť na uvedenom obrázku:
Obr. č. 5: Výsledky hlavných volieb USA v r. 2016
Aktuálna situácia
V aktuálnej situácii má veľkú výhodu práve súčasný prezident, ktorého kampaň bola založená na uvedenom hesle „spravme Ameriku opäť skvelou,“ navrch od kandidáta, ktorého bude mať oproti sebe. Toto heslo nebolo len heslom, keďže Trump svoj predvolebný sľub naozaj dodržiaval. Mohli sme to vidieť v okamžitom zavádzaní ciel či už proti Európe alebo proti Číne, len aby „bránil“ krajinu.
Jeho náprotivok, Joe Biden, ktorý má odlišný pohľad na vec. Myslím si, že situácia sa nezmení a do hlavných volieb vyzve Donalda Trumpa práve Joe Biden. B. Senders sa vzdal, keďže náskok súpera začal byť dosť vysoký a predpokladal podobný scenár ako pred 4 rokmi.
V médiách postupne začíname vidieť rétoriku typu, že obaja kandidáti sa chcú najmä spojiť na to, aby z bieleho domu zosadili súčasného amerického prezidenta. Medzi hlavnými náplňami Joea Bidena vidím body ako umožniť prijatie prisťahovalcov a umožniť žiadosť o azyly, pomôcť v pracovnej oblasti strednej triede ľudí, umožniť kvalitné školstvo väčšiemu počtu študentov, zefektívniť justíciu a čo je hlavnou témou, obnoviť zdravotníctvo na štýl „Obama care,“ čo je aktuálne tiež horúcou témou, od obdobia, kedy boli ceny akcií liekov obmedzené. Znamená to, aby ho mali aj bežní ľudia plne k dispozícii.
Bližšie a detailné informácie môžete nájsť aj na tejto stránke.
Bernie Sanders a J. Biden sa teda spájajú a majú spoločného konkurenta, D. Trumpa, ktorého chcú v novembri poraziť. Tento ťah je strategický. Myslím si, že Donald Trump má v aktuálnej situácii ale ďalšieho, dosť významného konkurenta. Ten je neviditeľný a je ním corona vírus. Pretože otázne je, ako bude naďalej pristupovať ku aktuálnej situácii. Ak sa to bude zlepšovať, podľa mňa má Donald Trump aktuálne vyššiu prevahu ako Joe Biden. D. Trump si to uvedomuje a kroky, ktoré robí, smerujú k stabilizovaniu ekonomiky a najmä ku podpore akciový trhov z investičného hľadiska.
Videli sme preto kroky ako napríklad zníženie úrokových sadzieb o 0,5 percentuálnych bodov alebo prideleným 1000 dolárov na podporu každému dospelému Američanovi. Zatiaľ mu to funguje, to musíme uznať, otázne však je, ako to bude napredovať. Samozrejme, až voľby nám ukážu, aký bude ich reálny výsledok. Je možné, že sa váhy v prieskumoch pred voľbami vyrovnajú.
Možné dopady na akciové trhy
Ak nastanú dopady na trhy z pohľadu výsledkov volieb, budú najskôr strednodobé. Nepredpokladám, že dlhodobo budú trhy ako také zasiahnuté. Pred 4 rokmi sme po prezidentských voľbách trhy zažili denný pokles. Vtedy sa predpokladal v súvislosti so zvolením D. Trumpa nevhodný scenár, avšak investori rýchlo zmenili názor. Trhy ako také stratili okolo 4 % za deň a pokles bol hneď vykúpený. Prakticky ho na grafe 8. novembra 2016 ani nie je vidieť. Myslím si, že situácia nebude v novembri iná. Otázne je zdravotníctvo, ktoré je možné, že sa ako také zotaví.
A dôležitým parametrom je, aký dopad bude mať o 7 mesiacov corona vírus na trhy. Možno to bude dôležitejší fundament, podobne ako teraz. Nevidím tak žiadny dôvod na zbytočnú paniku alebo riešenie toho, čo zapríčinia US voľby. S tvorbou portfólia vám pomáham.
Ak sa vám článok páči, zanechajte mi spätnú väzbu v komentári. Ak vám tieto služby dávajú zmysel, využite ich.