O akú hodnotu peňazí nás dlhodobo oberá inflácia?
Inflácia ako negatívny pojem
Infláciu vnímame z dlhodobého hľadiska ako nejaký negatívny pojem. Myslím, že už dlhodobo. Spôsobuje, že ceny produktov a služieb, ktoré máme radi a ktoré si kupujeme, postupne narastajú na cene. Už od raného veku nám napríklad rodičia alebo starí rodičia vedeli rýchlo porovnať, aké ceny platili za základné potraviny kedysi a aké sa platia za ne dnes. Pričom ak sa bavíme o dennej spotrebe, tak tam tú infláciu budeme vidieť naviac, pretože ide o produkty, ktoré musíme mať na dennej báze doma.
Súhlasím teda s tým tvrdením, že inflácia je „niečo zlé.“ Ale to iba pre spotrebiteľov. A tiež pre sporiteľov, ktorým dáva väčší zmysel držať peniaze doma alebo v banke bez úroku, ktorý je nad výškou inflácie. Ale ukážem vám, že najviac rizikové je peniaze dlhodobo nechať práve nečinné.
Inflácia ako pozitívny pojem
Dokedy som bral infláciu podľa toho, ako som vám v predošlých 2 odstavcov popísal, mal som o nej iba tú zlú časť mienky. Uznávam, že približne do 19. roku môjho života som prakticky s infláciou nedokázal bojovať, ale keď som zistil, ako na to, infláciu beriem pozitívne. A uvedomil som si, že vždy, keď chceme v živote voči niečomu spraviť prevenciu, existuje na to nástroj, ktorým to ide. Proti inflácii je základným nástrojom investovanie.
Jednoducho keď viem, že za niečo budem platiť s najväčšou pravdepodobnosťou viac a viac, prečo neinvestujem do tohto subjektu, ktorý tento výrobok vyrába alebo poskytuje túto službu? Najlepšie sa to dá vysvetliť na tom, že keď platím niekomu viac, mám v tej cene zahrnutú maržu predajcu. A tá obsahuje čistý zisk, ktorého časťou je aj samotná inflácia. Podmienkou, aby sme mohli investovať, je dokázať vytvoriť prebytok. Bez prebytku nemôžeme byť investormi. Môžete začať napríklad aj znižovaním vašich výdajov. Nie ľahšou, ale za to efektívnejšou cestou je navýšenie nášho príjmu.
Pamätajme si, že pokiaľ nedokážeme dlhodobo z nášho príjmu tvoriť a investovať prebytky, budeme odsúdení na postupné znižovanie nášho štandardu. Náš ekonomický rozvoj je do budúcna výrazne obmedzený. Raz nás to dobehne a bude to najneskôr na dôchodku. A pravdepodobne nemáme ako cieľ pracovať úplne celý náš život. Takže ak si hovoríte, že raz v budúcnosti sa budete mať lepšie, pozrite sa dnes na to, či zo svojho príjmu tvoríte prebytok, z ktorého časť musí byť zainvestovaná.
Poďme na čísla
Takže poďme sa pustiť na čísla. Väčšina ľudí si uvedomí, že nejakú inflácia tu je, ale neprepočítajú si jej dopady na náš majetok. Cieľ, ktorý má nastavený ECB, je na dlhodobej úrovni 2 % ročne. Má ho práve preto, lebo inflácia by mala odzrkadľovať dopyt po produktoch a službách. Čím je väčší dopyt, tým by mali viac rásť aj ceny. Skutočná inflácia je medziročne na úrovni 3 percent. V rámci eurozóny. V Amerike sme na úrovni viac ako 5 %!.
Pozrime sa teda na niekoľko variantov, ktoré môžu nastať. Pozrime sa najskôr na čísla, čo by sa dialo, ak by sme mali majetok 10 000 eur, ktorý by sme proti inflácii nechránili. Najskôr sa pozrime, ako by ho zasiahla 2-percentná inflácia a neskôr na to, ako by ho zasiahla 3-percentná inflácia. Môžeme použiť jednotné obdobie pre všetky výpočty a to 20 rokov.
Vidíme, že ak by si ECB udržala svoj inflačný cieľ na úrovni 2 % ročne, po 20 rokoch držaním peňazí na účte alebo doma „pod vankúšom“ stratíme v prípade 2-percentného nárastu cien ročne približne 33 % hodnoty peňazí a v prípade 3-percentného nárastu až 45 % ich hodnoty. Síce uvidíme rovnakú sumu našich peňazí, ale ceny budú úplne niekde inde. Preto strácame. Ak vás zaujíma bližší výpočet, kontaktujte ma.
Druhým scenárom bude ten, že si nájdeme investíciu, ktorá nám akurát pokryje dlhodobú infláciu. Takýmto nástrojom je napríklad zlato. Nebude to samozrejme v praxi platiť učebnicovo, že hodnota peňazí po odpočítaní inflácie bude v každom roku 10 000 eur, ale budeme vyššie. Ak sa pozrieme na dlhodobý graf zlata, za posledný 30 rokov rastie tempom 5,5 % ročne. Náš majetok v zlate by sa vyvíjal takto:
Keďže dokážeme tvoriť väčší výnos ako je inflácia, v prípade 2-percnetnej inflácie reálne zhodnotíme majetok o 96 % a v prípade 3-percentnej inflácie o 61 %. Tieto čísla už vyzerajú oveľa lepšie a reálne sme prekonali infláciu.
Doteraz sme riešili skôr ochranu peňazí. Poďme sa pozrieť na „útok,“ kedy sa ideme zamerať na väčšie zhodnotenie a konkrétne na akciové trhy. Najširší americký index S&P500 zhodnocoval peniaze za posledných 30 rokov tempom 8,8 % ročne. Posledné desaťročie dokonca viac, pomaly až dvojnásobným tempom. 8,8 % ročne by s našimi 10 tisícmi spravilo toto:
Vidíme, že reálne zhodnotenie je v prvom prípade približne 3,6-násobné a v druhom prípade takmer 3-násobné. Tieto čísla nám teda jasne ukazujú, že proti inflácii sa vieme brániť efektívnym investovaním a dokonca zásadne zvyšujeme našu životnú úroveň. Tento systém využívam dlhodobo a pokiaľ nás ho bude využívať čo najviac, pokles hodnoty peňazí a zvyšovanie cien nás nebudú vo výraznej miere zasahovať.
S reálnym zhodnotením vašich peňazí vám rád pomôžem.