Všímam si, že ľudí okolo nás väčšinou rozdeľujeme do troch kategórií. A to podľa toho, ako narábajú s peniazmi.

Prvú skupinu som označil ako spotrebiteľov. Každý z nás sme spotrebiteľ, to nemôžeme poprieť. Pre mňa je spotrebiteľ človek, ktorý keď dostane peniaze, jeho hlavnou úlohou je ich spotrebovať, teda minúť. Tak to vlastne učí aj doba. Je na tom niečo zlé? Všeobecne nie je, pokiaľ... sa neminie celá výplata. A dokonca, títo ľudí sú ešte schopní ísť do mínusu, teda výsledne si požičať. Na bežné spotrebné veci, iba aby sa mali lepšie. Častokrát sa vyznačujú tým, že majú radi novinky na trhu a väčšinu z nich si radi kúpia.

Ako veľkú výhodu samozrejme musím uznať, že títo ľudia si život užijú. Väčšinou sa naozaj dopracujú ku tým veciam, ktoré si chcú dovoliť. Je pravda, že život netreba iba prežívať, ale skutočne si ho užívať. Stojí to však naozaj za to v najväčšom slova zmysle? Veľké riziko pri tejto kategórii ľudí vnímam práve v tom, že žijú život, ktorý je výrazne na hrane. Stačí, aby dlh prekonal určitú hranicu a bude neúnosný. Naviac, nie je príjemné žiť od výplaty ku výplate. A na kreditnej karte alebo povolenom prečerpaní je naozaj šťavnatý úrok v prospech banky.

Aby som to zhrnul z môjho pohľadu – mám rád, ak si kúpim raz za čas drahšiu a kvalitnejšiu vec ako kupujem obvykle, ale zastávam prístup, že je lepší prístup inteligentne utrácať ako bezhlavo míňať alebo naopak, poctivo šetriť. Poďme na tých ľudí, ktorí radi šetria.

Druhú skupinu ľudí možno nazvať ako sporiteľov. Sporiteľ má už o niečo lepší návyk. Vie, že v budúcnosti sa mu zíde nejaká tá korunka naviac. Práve preto je zvyknutý odkladať si. Základný sporiteľ práve vtedy, keď vidí, že mu pristál na účte vyšší obnos peňazí ako obvykle. Inteligentný sporiteľ odkladá vždy, aj keby to bola malá suma peňazí. Má vždy vytvorenú rezervu dovtedy, ako príde výplata. Časť príjmu dáva bokom. Táto vlastnosť je skvelá. Sám ju aplikujem v živote. Na aké sumy sa takto dokážeme dostať? A je to vôbec efektívne, keď tu máme infláciu za posledných 20 rokov na úrovni 215 %? V nasledujúcom odstavci prezradím riešenie.

V prípade, že by to bolo priemerne iba jedno euro denne, tak máme za rok spolu 360 €. Ak 2 eurá, ročne je to 720 eur. A podobne. Nie je to extrémne veľká suma majetku, avšak vždy pomôže Skvelý návyk, ktorý rozhodne odporúčam vytvoriť si a iba posilovať. Nevýhodou v tomto prípade vidím tú, že pokiaľ si z týchto peňazí vytvoríme aspoň 4-ciferný majetok, je veľká škoda peniaze držať bez zhodnotenia. Čo s tým spraviť? Odpoveď dostanete aj v mojom ebooku, ktorý bude zverejnený na mojej hlavnej stránke

A tretí, najvyspelejší človek z pohľadu finančnej gramotnosti, je investor. Uvedomuje si, že má peniaze. Ak ich bude držať dlhodobo, je nutné ich zhodnocovať, inak budú na hodnote extrémne strácať a samotné šetrenie nemá až taký význam. Podobne som si to uvedomil aj ja. Keď som bol v detstve a dostával som od starých rodičov peniaze, odkladal som si ich. A keď prišlo na zámenu korún na eurá... tá suma bola nejaká nízka... v reálnej hodnote. A začal som tak rozmýšľať, čo sa s tým dá robiť, ak si chcem peniaze šetriť. Práve kvôli inflácii. Preto peniaze, ktoré sa chystáme držať, dáva obrovský zmysel hodnotiť. A možnosti, ako na to, nájdete na mojej stránke https://www.investuj-s-petrom-saganom.sk/investing.