Technologická bublina v roku 2000
Ako som sľúbil, v najbližšej sérii článkov sa zameriame na významné krízy a bubliny, ktoré nastali za posledných 20 rokov. Tento článok je pokračovaním toho predošlého, ktorý sa týkal tulipánovej krízy/bubliny. Uvidíte, že bude mať s ním veľa spoločného. Na čo sa môžete tešiť v týchto článkoch? Uvidíte, že viaceré krízy majú toho viacero spoločného. A prakticky, ľudia sa nikdy nepoučia a akonáhle uvidia špekuláciu a „istý vysoký výnos,“ nemajú problém investovať masívne majetky. Čo ale nedopadne dobre... Podľa čoho rozoznáme krízy/bubliny? Pôjde v nich o prepad trhu aspoň o 20 % jeho hodnoty a preto tu zahrniem iba tie. Všetko ostatné vnímam ako bežnú korekciu.
Najbližšia uvedená kríza alebo skôr bublina je pekným príkladom.
Dot-com bublina v roku 2000
Posledné roky 20. storočia nastávali technologické zmeny. Prichádzal internet a s ním sa objavovali masovo aj nové firmy, ktoré chceli na (vtedy) tejto novej technológii zarobiť. Poďme pekne na históriu.
Celé to začalo v roku 1996. Niekoľko rokov po tom, ako Tim Berners-Lee vynašiel World Wide Web (www) v roku 1989. Dozvedajúce sa firmy o tejto celosvetovej sieti to začali využívať. Pribúdali firmy, ktoré začínali mať svoje webové stránky končiace štandardnou koncovku „.com.“
Vo väčšine prípadov nemali ani zďaleka fungujúcu a profitabilnú službu, aj keď to tak v mnohých prípadoch vyzeralo. Ich cieľ bol jednoduchý: vytvoriť webovú stránku, dostať sa na burzu (cez IPO, väčšinou na technologickú burzu NASDAQ) a vyzbierať od investorov čo najväčší kapitál. Z niekoľko miliónových firiem sa stávali miliardové a z toho, samozrejme, vznikali ošiale...
Keď viacero akcií začalo mať nárasty v stovkách percent a aj médiá napomohli ku propagovaniu možnosti rýchleho zárobku, stala sa burza v tomto momente pre bežnú verejnosť veľmi atraktívnou. Poďme sa pozrieť na vývoj trhu ako takého:
Vývoj technologickej burzy NASDAQ posledné roky 20. storočia
Ako môžeme vidieť, trh ako taký veľmi rýchlo vyrástol od roku 1996 z úrovne 1 000 dolárov na 5 000 USD v roku 2000. Je to rast + 400 %! Za 4 roky. To je na celý index dosť podozrivé za takéto kratučké obdobie. Viac a viac investorov začínalo na túto „technologickú loď“ nastupovať, práve za vidinou veľkého zisku. Mnoho investorov bolo dokonca ochotných kupovať prehriate akcie firiem aj za predražené ceny, aké boli v roku 2000.
O tom, že internete zmenil svet, niet pochýb. Avšak viacero skúsených investorov zastávalo názor, že takýto rýchly rast burzy je dlhodobo neudržateľný a musí prísť silná korekcia. Nešlo ani o to, či takáto korekcia naozaj bude, ale kedy bude a aké dopady prinesie.
Tak sa aj stalo a celý index odpísal v marci 2000 približne 33 percent svojej hodnoty. Teda tretinu. Zoberte si, že máte na burze 10 000 $ a tie sa premenia na 6 700 dolárov počas krátkej chvíle. Pri nákupe na najväčšom vrchole.
Krach indexu NASDAQ v rokoch 2000 - 2002
Dno našiel celý index až okolo roku 2002 a prepady sa dostali ku hodnote 1 140 USD, čo znamená celkový prepad o 77 % hodnoty. 10 000 USD by ste premenili tak na 2 300 USD. Zachytil som dokonca aj príbeh o starostovi jedného mesta v USA, ktorý práve kvôli tomu, že mal väčšinu majetku na burze a obzvlášť v dot-com akciách, nemohol ísť na dôchodok, lebo by ho mal o 77 % menší ako očakával.
Len pre porovnanie, akcie Amazonu v tomto období stratili od svojho vrcholu na konci roku 1999 až po najnižšie dno až 94 % svojej hodnoty. Brutál! Ale bezpochýb sa z toho dostali.
Akcie Amazonu počas dot-com bubble
Ale platí, že každá kríza má svojich víťazov, ale väčšina je porazených. Výnimkou to nebolo ani tu. V roku 2002 stratilo 100 miliónov individuálnych investorov majetok v hodnote 5 biliónov dolárov. Na jednu osobu to je 50.000 $. Fu! Dosť veľká strata.
Víťazmi boli podobne ako pri tulipánovej kríze tí ľudia, ktorí akcie v rozumnom čase nakúpili a tiež v rozumnom čase predali. Teda nemali neobmedzenú chamtivosť dosiahnuť neobmedzený zisk. Napríklad insiderom sa podarilo z týchto firiem vytiahnuť spolu 43 miliárd $, teda 2-krát viac ako by mohli vytiahnuť v rokoch 1997 – 1998.
Môj komentár ku technologickej bubline
Ide o štandardnú bublinu, veľmi podobnú tej tulipánovej. Bublina je spojená s tým, že určité aktívum (ako sú technologické akcie) rastie prudkým tempom bez fundamentálneho základu, akým je napríklad reálny rast tržieb spoločností. V tejto kríze mi práve tento fundament chýbal. Potvrdil to rast medzi rokmi 1996 – 2000, ktorý bol v prípade NASDAQu o 400 percent.
Ako k tomu pristúpiť? Pokiaľ by sa mi nepodarilo akcie nakúpiť pred prudkým rastom trhu, napríklad v roku 1998, vôbec by som naň nevstupoval. Vstup by bol samozrejme s obmedzeným kapitálom. Úplne najlepším variantom je však vystúpiť z trhu včas, ako bude neskoro. Ak chcete v ňom zostať, odporúčam pravidelné mesačné investovanie do akcií, ktoré by hralo v náš prospech. V zisku by sme boli tak oveľa skôr ako v roku 2015. Tento model je súčasťou mojich služieb.
Pokiaľ zvažujete o investovaní do technologických akcií, kontaktujte ma a vieme nájsť riešenie. Pokiaľ sa vám článok páčil, budem rád za jeho zdieľanie alebo komentár.