ZOZNAM ČLÁNKOV PRE VÁS

Banková a dlhová kríza v roku 2011

 
bank log.jpg

Vítam vás v ďalšom článku, kde pokračujeme v sérií významných kríz v tomto tisícročí. Naposledy sme si rozoberali hypotekárnu krízu v USA v roku 2008 a táto nie je ničím iným ako jej vyústením. A vyústením dlhov ľudí ako takých. Avšak v Európe.

 

Americký začiatok krízy

V Amerike v 2008 sa stal tradičným práve príbeh Lehman Brothers. Banka, ktorá bola štvrtou najväčšou na svete a aj napriek tomu skrachovala. Spomeniem ju tu, lebo v článku v linku  som sa jej nevenoval. Investori boli štandardne zvyknutí, že akonáhle sa banka tohto „kalibru“ dostane do ťažkostí, zakročí FED. Aj napriek tomu, že FED zachránil hypotekárne domy ako Freddie Mac a Fannie Mae, Lehman Brothers ponechal svojmu vlastnému osudu. Bola tak odmietnutá pôžička banke a stalo sa, táto banka skrachovala. Túto story však asi dobre poznáte.

 

Európska príchuť krízy

Priebeh bol veľmi podobný aj v EÚ. A poučenie prišlo práve z príbehu Lehman Brothers. A keďže sa registrovalo, ako pribúdali dlhy jednotlivým krajinám, pôžičky začali byť problematické. Je to podobné, ako keď máte kamaráta a chce od vás požičať peniaze. Viete o ňom, že už dlhšiu dobu má problém splácať pôžičky iným ľuďom vo vašom okolí. Teda nemá moc dobrú bonitu. Naviac, je možné, že bude bez práce. Požičali by ste mu aj napriek týmto faktom? Skôr asi nie...

Cesta a smerovanie dlhov v praxi

smerovanie dlhov.jpg

Na obrázku som vám ukázal postupnosť dlhov. Do dlhovej situácie sa dostáva jedna krajina za druhou a výsledkom extrémnych dlhov bolo práve požičiavanie si od Únie. Pokiaľ nedokážete splácať, hľadáte jednoducho takéto, východiskové riešenia.

Poďme pekne postupne

V roku 2009 vyhrala v Grécku vláda Georgea Papandreoua. Hneď sa dozvedela, že grécke financie sú na tom dosť zle. Tu sa píšu prvé počiatky celej situácie. Grécko tak získalo prvý balík ako pomoc od Európskej únie ako pôžičku. Odhad je niekedy na úrovni cez 100 mld. eur. Tvrdilo sa, že nastávajú úsporné opatrenia, ale podľa uvedeného grafu išli veľmi pomaly. 

Dlh domácností Grécka/HDP (v %)

dlh grécko dom..jpg

Ako môžeme vidieť, dlh sa stihol od 2009 ešte zväčšiť a jeden z historicky najväčších bodov zaznamenal v roku 2012. A celkovo sa dlh zdvojnásobil od roku 2005 do roku 2009. Na toto sa mohlo reagovať ešte skôr, keď Gréci tento graf poznali. Ďalšie roky pozvoľna dlhy vyklesali, ale naozaj mierne.

Poďme opäť do jednoduchej praxe. Zoberte si, že vyprodukujete určitú prácu a približne 60 % z nej ide rovno na dlhy. Závisí, aká je hodnota tejto práce, ale tak či tak ostane iba 40 % na váš životný štandard. Relatívne dosť málo. Pre Grékov to znamenalo neúnosnú situáciu. 

Situácia vyústila do takého bodu, že musel byť vytvorený Európsky nástroja finančnej stability (EFSF) alebo tzv. Euroval. Ten si asi pamätáme, aj keď ide o 8-ročnú históriu. Ten len od 2007 do 2011 previedol na National bank of Greece spolu 158 mld. eur. Tieto peniaze si banka dala na stranu pasív, keďže sa jednalo o pôžičku, ktorú musí vrátiť). Peniaze sa následne rozdistribuovali ďalším bankám. A naviac, Grécko prijalo ešte od roku 2012 a od založenia Eurovalu v rámci takejto pomoci ešte ďalších 131 mld. eur, pričom celkové pôžičky presiahli v súčte 280 mld. eur. Aby ste mali predstavu, v súčasnosti je to sčítaná trhová kapitalizácia firiem Paypal a Starbucks a to celosvetovo. Celkom dosť.

 

Situácia pri prepočtoch vyzerala aj tak, že Grécku sa nemusí podariť vrátiť ani úroky z týchto pôžičiek, nie to ešte samotné pôžičky. Preto je dlh natiahnutý až do roku 2070. Dlh sa postupne ale Grécku splácať darí.

Okrem iného si to celé odniesla National bank of Greece, ktorá mala od tejto situácie mohutné prepady na svojich akciách. Preto veľký pozor, kam investujete! Viem o ľuďoch, ktorí prišla práve na takýchto aktívach o majland...

Vývoj akcií National bank of Greece počas posledného desaťročia

nbggy.jpg

Zvyšok PIIGS

Pokiaľ ste nezaregistrovali názov PIIGS (bez jedného íčka znamená po anglicky prasatá). Teda zahŕňa 5 krajín, ktoré boli hlavnými účastníkmi tejto dlhovej krízy. Sú nimi ešte Portugalsko, Írsko, Taliansko a Španielsko, okrem uvedeného Grécka. Ešte v roku 2010 prišiel záchranný balík peňazí pre Írsko v hodnote 85 miliárd eur. Zo samotného Eurovalu načerpali ďalších 17 mld. eur. Finálne splatenie sa očakáva na rok 2033.

Írom tiež extrémne vzrástol dlh domácností a od roku 2004 sa v pomere ku HDP krajiny zdvojnásobil. 

Rast írskeho dlhu domácností (% z HDP)

irish debt.jpg

Pri Írskom dlhu domácností je sympatické, že od obdobia, kedy bol schválený Euroval, hodnota ide prudko nadol. Z toho možno vyvodiť záver, že domácnosti si požičiavali možno bezdôvodne. Ak dokážete takto rýchlo splatiť dlhy, buď ide o krátkodobé úvery také, ktoré sa dajú rýchlo splatiť. Ak máte majetok (napr. auto) a nastane takáto situácia, jeho predajom viete hneď dlh vyrovnať. 

Akcie centrálnej banky sú na tom podobne ako pri tej gréckej...

Graf Bank of Ireland Group

bank of ireland.jpg

A v roku 2011 a po ňom nasledovali ďalšie krajiny z týchto vymenovaných v rámci záchranných balíčkov z Eurovalu. Aby bol článok prehľadný, nebudem tu pridávať všetky grafy. Pridám vám ich tu len cez odkazy. Poďme sa pozrieť na vývoj dlhu domácností v pomere ku HDP. Takto vyzeral portugalský, španielskytaliansky dlh domácností. Musíme uznať, že tomu talianskemu to ide smerom nadol veľmi ťažko. A podľa môjho názoru je stále priestor v opatreniach, ktorými by sa mohol docieliť pokles tejto hodnoty.

 

Dopady a riešenie odo mňa

Dopad na hlavné centrálne banky sme si ukázali. Poďme sa pozrieť na základný európsky index a to Eurostoxx 600. Jeho graf stratil počas tohto obdobia v roku 2011 približne 18 % svojej hodnoty. Na to, čo sa dialo na trhoch, nie až tak veľa.

Eurostoxx 600 index vývoj

eurostoxx.jpg

V prvom rade si ako investori dávajme pozor, kam investujeme. Po tejto skúsenosti si dávam pozor, keď mám investovať do európskych dlhopisov alebo bánk. Či už sú medzi nimi krajiny ako uvedené alebo niektoré iné. Myslím si, že sa naštrbila aj dôvera investorov voči európskym bankám až dodnes. Nie je po nich taký dopyt ako kedysi. Nielen investorov, ale moja taktiež. Teraz napríklad vôbec neuvažujem o zaradení akcií európskych bánk ako takých do portfólia. Skôr ma to ťahá do US bánk.

Pamätajme si na to, že časť dlhov poskytnutých týmto krajinám pravdepodobne bude odpustená, lebo podľa všetkého sa nedokážu kompletne splatiť. Radšej si v tomto prípade volím investovanie do sektora firiem alebo do akcií konkrétnych spoločností, ktoré majú malú pravdepodobnosť, že sa do takéhoto dlhu dostanú. A nie do dlhopisov. 

 

Vidím tu aj poučenie pre nás samotných. Tak isto, ako bilancie bánk alebo štátne bilancie, fungujú aj naše financie. Veď v konečnom dôsledku platí nadväznosť, že to boli aj dlhy ľudí, ktoré napokon musela riešiť Únia. Zadlžujme sa čo najmenej. Do dlhov napríklad nepatria pôžičky na spotrebné veci ako je auto alebo dovolenka. Je nezmysel požičiavať si na niečo, čoho hodnota sa znižuje. No a pri nehnuteľnostiach a v súčasnom období odporúčam dať dokopy aspoň 20 % celkovej ceny betónového zlata. Nemusíme tak brať spotrebný úver a zvyšných 80 % od banky je v poriadku, lebo percento tam nie je vysoké. Na optimalizáciu vašich dlhov ma tiež neváhajte kontaktovať.

Ak bol pre vás článok prínosný, budem povďačný za zanechanie komentára a taktiež za jeho zdieľanie.